18.11.2017 14:28

JESENNÉ ZAMYSLENIE ... Oriešky

JESENNÉ ZAMYSLENIE ...  Oriešky
Prišla jeseň. Obdobie, ktoré je pre mnohých obdobím depresií, pochmúrna, sychravá a veterná. Obdobie, keď pri pohľade na ľudí oblečených v tmavých farbách, sa dá len ťažko hovoriť o “báječnom živote”. V jeden taký jesenný deň sa vybral otec so synom na prechádzku.

Vlastne išiel syn, ktorý po dlhom prehováraní nakoniec svojho otca presvedčil, že práve toto obdobie je úplne dokonalé na to, aby si užili krásne chvíle a plno zábavy. Otec videl von iba upršané počasie vhodné akurát na chrípku, vietor, ktorý spôsobuje prievan do ucha a vie parádne ofúknuť kríže. Videl mláky, po ktorých keď prejde auto, tak celý váš outfit je v keli.

Všade plno lístia, ktoré treba pohrabať a odpratať a vo vzduchu plno dymu, ktorý robia záhradkári po zbere všetkej úrody. Jednoducho, katastrofa! Syn, úplne obyčajné chlapča, však vo všetkom tom, čo jeseň priniesla, videl čosi úžasné.Videl nádheru a zážitky, ktoré sa dajú zažiť iba v jeseni. V upršanom počasí videl neodolateľné mláky, ktoré ho priam “volajú”, aby do nich skočil. Ideálne dvomi nohami naraz a v prítomnosti druhej osoby, ktorá po ukážkovom skoku “pení od zlosti”, a to spôsobuje chlapčaťu neuveriteľnú radosť. Vietor, čím silnejší, tým lepší, spôsobuje to, že chlapča sa dokáže pozerať do neba s úsmevom na tvári, ako krásne a vysoko bude šarkan lietať. Oči mu priam žiaria pri takej predstave, a keď drží šarkana v ruke, pohľad naň je na nezaplatenie. Na lístie, podľa neho krásne sfarbené, voňavé a mäkké, sa pozerá ako na budúcu trampolínu. Veď, keď si spraví kopu z lístia a hodí sa do nej na chrbát a rukami kýva ako anjel, cíti sa, akoby lietal. Dym, pre ktorý často do diaľky nevidno, je zas nenahraditeľná pomôcka pri skrývačke. Čím väčší dym a hmla, tým lepšia skrýša. To iba maminky nevidia v dyme nič úžasné, lebo riešia očmudené prádlo, problém pri vetraní a zapáchajúce vlasy a odev. Viete načo sa syn ešte teší v jeseni? Na jabĺčka, hrušky i hrozno priamo zo stromu či konárika a tiež na oriešky. Čím viac vietor fúka, tým viac dobrôt padne na zem. Stačí, ak si vo veternom a zlom počasí zoberieme košík na dobroty a pozbierame si ich.

Keď je v našich životoch veterno, sychravo a plno dymu, keď náš život nám nepríde ani zďaleka ako báječný, je to možno preto, že sa pozeráme na svet očami “dospelého”, očami zahundraného rodiča, ktorý nie je schopný vidieť v tom, čo sa deje, nič krásne, výnimočné, vhodné. Nič v živote nie je zlé, je to iba niečo, čo je iné ako naše plány, naše predstavy. Je to naša neschopnosť prijímať všetko a žiť v pohode v “každom počasí”. Prečo vo vetre nevidíme to, ako veľa orieškov spadne na zem? Prečo nám gaštany pod lístím pripomínajú, ako nás bude bolieť výron, keď sa na ňom šmykneme a nie zábavnú postavičku zo zápaliek a lesklých darov z neba?

(Autor: Michaela Mihalikova Petrušová. Zdroj: Internet.)

PS: Keď je v tvojom živote “nanič počasie”, skloň sa a skús nájsť oriešok. Veď Boh nás aj v “nečase” chce obdarovať a požehnávať. Je iba na nás, či uvidíme iba vietor a nečas, alebo si kľakneme a prijmeme niekedy aj tvrdé oriešky. Pozerajme sa na život ako syn, ktorý sa teší a ďakuje za všetko. Boh nedáva “zlé počasie”, Boh dáva práve vtedy, keď je zlé počasie, oriešky.Bože, daj mi vidieť v daždi, hmle, dyme a vetre, v zlom jesennom počasí, tvoje dobré oriešky!