11.11.2017 12:40

Na Spiši bola celodiecézna rekolekcia k ukončeniu Jubilejného roka

Na Spiši bola celodiecézna rekolekcia  k ukončeniu Jubilejného roka
V stredu 8. novembra 2017 sa v Katedrále svätého Martina na Spišskej Kapitule uskutočnila celodiecézna kňazská rekolekcia pri príležitosti ukončenia Jubilejného roku sv. Martina. Slávnostnú svätú omšu celebroval Mons. Štefan Sečka, diecézny biskup, ktorý hneď v úvode povzbudil takmer 260 prítomných kňazov jeho horlivosťou v modlitbe za nich a poprosil, aby sa aj oni vzájomne modlili za seba i za neho.Mons. Anton Tyrol, generálny vikár Spišskej diecézy vyjadril v homílii spojitosť Svätého písma so životom sv. Martina. Úcta tohto výnimočného svätca pretrváva v Cirkvi už vyše 1600 rokov.

Nasledujúcim podnetom bol vplyv sekularizácie na cirkevný život, kedy sa začínajú vyprázdňovať chrámy a mizne sviatostný život, ale aj napriek tomu život sv. Martina bol príkladom pre spoločnosť a dosiahol pokresťančenie miesta, kde pôsobil. V tomto nám bol vzorom, aby sme robili podobne ako nás to učí Kristus. Po skončení svätej omše nasledovala prednáška, ktorú predniesol Mons. Štefan Sečka, diecézny biskup.  

(tkkbs.sk)


Svätého Martina poznáme ako vojaka na koni, ktorý sa delí so žobrákom o svoj plášť. Občas sa stretneme aj s jeho zobrazením ako biskupa. Ale prečo sa tam niekedy objaví aj hus?

Martin sa narodil v roku 316 alebo 317 v rodine rímskeho tribúna, ktorý velil vojenskej jednotke v Sabarii (dnes Szombathely v Maďarsku). Otec, ktorý bol pohanom, dal synovi meno podľa boha vojny Marsa. Mladý Martin túžil sa stať kresťanom, ale kvôli otcovi krst odkladal. Ako 15 ročného ho otec, už ako vyslúžilec, prihlásil do vojska. Martin sa však nenechal pokaziť drsným a nemravným správaním vojakov. Ku všetkým, aj k svojim podriadeným, bol láskavý. Bol štedrý voči svojmu sluhovi, aj voči chudobným. Známa príhoda z jeho života sa odohrala v meste Amiens. Keď na koni obchádzal stráže, pri ceste uvidel žobráka, ktorý sa triasol od zimy. Keďže nemal pri sebe nič, čo by mu mohol darovať, tak mečom rozrezal svoj vojenský plášť a polovicu mu dal. V tú noc sa Martinovi zjavil vo sne Ježiš, odiaty do tej polovice plášťa. Martin už viac neváhal a hneď na druhý deň sa dal pokrstiť. Bolo to v roku 339, mal vtedy asi 23 rokov.

Keď sa mu podarilo ukončiť službu v armáde, začal viesť pustovnícky život pod vedením sv. Hilára, najprv neďaleko Janova, potom v prvom kláštore v Galii. Svojou dobrosrdečnosťou a aj múdrosťou, ktorou vyvracal šíriace sa bludy, sa stal veľmi obľúbeným. A tak keď zomrel biskup v Tours, ľudia si želali za nového biskupa Martina. Hoci sa tomu snažil vyhnúť, napokon pochopil, že je to Božia vôľa. Vysvätený za biskupa bol 4. júla 371. Ako biskup bol Martin horlivým pastierom veriacich. Zakladal kláštory, i sám ako biskup žil v skromnom kláštore neďaleko Tours. Staral sa o dobrú formáciu kňazov a vizitoval farnosti svojho biskupstva, najmä keď sa niekde vyskytli problémy. Sám žil v chudobe, pritom sa však stále usiloval o dobročinnosť. Jeho pôsobenie sprevádzali aj mnohé zázraky. Zomrel 8. novembra 397 a o tri dni 11. novembra ho pochovali na tourskom cintoríne.

A čo majú so sv. Martinom tie husy, ktoré s ním bývajú občas zobrazené? Legenda hovorí, že keď sa Martin dozvedel, že ho chcú urobiť biskupom, utiekol sa schovať kdesi na kláštornom hospodárstve. Lenže ho hlasnými gáganím prezradili husi. Ľudia ho potom násilím vytiahli z jeho úkrytu. A tak napokon Martin pochopil, že je to Božia vôľa, aby sa stal biskupom, a tak sa už nevzpieral.