08.04.2017 11:53

Prežívanie pôstu...

Prežívanie pôstu...
Ako svojim vlastným deťom odovzdať prežívanie tajomstva Veľkej noci, jeho hĺbku a dôležitosť v živote kresťana? Toto je pre mňa základná otázka v súvislosti s prežívaním aj ostatných cirkevných sviatkov.V prvom rade som vďačný Bohu, že naše deti mohli chodiť do cirkevnej materskej škôlky a že v súčasnosti môžu chodiť do cirkevnej základnej školy. Prečo?

V mnohom nám to uľahčuje prirodzenú rodinnú náboženskú výchovu. Deti sa aj tam dozvedajú z úst svojich vychovávateľov a učiteľov to, čo sa usilujeme žiť doma a čo nie vždy je ľahké povedať a vysvetliť v dialógu rodič – dieťa.  Na druhom mieste som vďačný všetkým tým (rodičom a animátorom), ktorí mňa i moju manželku  v čase totality viedli k Bohu tak, ako vedeli. Od ľudí, ktorí boli sprostredkovateľmi viery a formácie, sme sa dozvedeli a prežili, čo je to tajomstvo Veľkej noci. ALE – ako Veľkú noc vysvetliť a objasniť našim trom synom (v súčasnosti vo veku 8 a 6 rokov a 7 mesiacov)? To je ťažká úloha a dá sa to len po maličkých krôčikoch.  Prvým bodom v prežívaní tohoto tajomstva je záväzok na Pôstne obdobie. Pre nás dospelých náročnejší a pre našich chlapcov niečo jednoduchšie, ale merateľné – také, aby sme to mohli každý večer vyhodnotiť a zapísať. Jednoducho sa snažíme zviditeľňovať naše úsilie o zmenu života. Minulé Pôstne obdobie manželka pripravila pre každého syna čistý kancelársky papier, ktorý označila ich menom. A do stredu nalepila obrázok Ježiša nesúceho kríž, pričom ho malé dieťa hladí po tvári. Porozprávali sme sa o Ježišovom utrpení vyplývajúcom z našich hriechov a o spôsoboch, ktorými mu môžeme odľahčiť ťažký kríž. Chlapcov sme motivovali k tomu, aby sa snažili každý deň urobiť nejaké dobré skutky – alebo aspoň jeden –, ktorý nám večer povedia a na papier si nakreslia symbolický „dobrý bod“ alebo nejaký obrázok. Papiere boli počas celého Pôstu pripevnené na nástenke v kuchyni, a tak si naši občasní hostia mohli pozrieť, ako na ňom pribúdali „strieborné guľôčky“ – dobré skutky nášho mladšieho syna – a kačičky, zajkovia, autíčka, loptičky... – dobré skutky nášho staršieho syna, ktorý večerným kreslením „dobrých skutkov“ posúval čas ísť do postele.  Druhý bod – ratolesti na Kvetnú nedeľu. V sobotu ich hľadáme v prírode, odrežeme, ak treba očistíme, aby sme ich v nedeľu mohli priniesť do kostola. Vtedy je vždy dostatok času na rozhovor o tom, čo s nimi súvisí na Kvetnú nedeľu.  Ďalším bodom je krížová cesta. Najprv sme krížovú cestu absolvovali sami z deťmi. Chvíľu počúvali, chvíľu pobehovali, chvíľu sa im nechcelo ísť ďalej hore na Kalváriu. Ale bola to krížová cesta od jedného výjavu – zastaveniu k druhému prispôsobená pre nich a samozrejme s krátkym vysvetlením, čo ktorý výjav znamená, ako to prežíva Ježiš... Tu mi veľmi pomohla osobná skúsenosť meditácie zastavení Krížovej cesty. Robil som to tak, že jednému zastaveniu som venoval jeden deň. A takto som sa modlil – meditoval krížovú cestu niekoľkokrát za sebou. Vďaka Bohu za tú milosť a nápad toľko času venovať Krížovej ceste. Zelený štvrtok – deň ustanovenia Eucharistie. Chlapci si najprv uvedomovali, že je to nejaká dlhšia svätá omša ako obvykle. Tak sme to s nimi museli v kostole vydržať, lebo sa im ťažko sedelo na jednom mieste dlhšie. Ale veľmi zbystrili svoju pozornosť, keď som ich so všetkým „rizikom“ vzal dopredu k oltáru, aby mohli vidieť obrad umývania nôh. A to bola príležitosť začať im vysvetľovať, ako Pán Ježiš pred svojim umučením večeral so svojimi učeníkmi... a po obradoch sme skončili v Getsemanskej záhrade.  Veľký piatok. Zo začiatku som chodil na obrady Veľkého piatku sám. Manželka zostala s deťmi doma. Prvý vážny záujem vzbudil v mojich synoch fakt, že ma videli spievať Pašie. A to bolo pred dvoma rokmi. Boli sme tam celá rodina a chlapci to vydržali. Po obradoch sa mi priznali, že chceli prísť za mnou počas Pašií povedať mi, aby som to spieval rýchlejšie, že je to veľmi dlhé. A tak sme sa mohli porozprávať o tom, čo by bolo, keby Ježiš nezomrel za nás na kríži – neboli by sme nikdy spasení a nikdy by pre nás nebolo otvorené nebo.  Biela sobota – najprv je to deň veľkých príprav a vyvárania tradičných jedál... Chlapci veľmi radi pomáhajú ako len vedia, až to niekedy končí inak, než mali v úmysle. Ale tradične je to aj čas návštevy svätého hrobu, kde leží Ježišovo telo. Keď som im povedal, že Pán Ježiš vstane z mŕtvych na tretí deň, tak najprv pochybovali, ale po vzkriesení sa išli presvedčiť a videli, že telo je preč.  A najväčším zážitkom pre celú našu rodinu bolo prežitie vzkriesenia, bohoslužby slova a obnovy krstných sľubov minulý rok. Sedeli sme v prvom rade v tmavom kostole a pozorovali, ako kňaz so sprievodom prináša do kostola zapálený paškál a spieva: „Kristus, svetlo sveta!“ Postupne si všetci zapálili sviece a kostol bol plný svetla. Svetlo zvíťazilo nad tmou. Ježiš zvíťazil na hriechom a smrťou. Už to nebola len povedaná informácia, ale bolo to prežité, bola to pre chlapcov nová skúsenosť. Síce sme museli v polovici obradov odísť a uložiť ich spať, ale toto si pamätajú a už vedia, čo to znamená poraziť hriech a smrť.  Veľkonočná nedeľa. Ráno skoro vstávame, aby sme pri prvej rannej omši dali posvätiť jedlo a potom máme doma slávnostné raňajky. Pre nás je to deň rodinný. Veľkú časť dňa trávime s najbližšími príbuznými.  Neodmysliteľnou súčasťou sviatkov je pondelková šibačka a oblievačka pred kostolom a výlet do prírody. Príroda prebúdzajúca sa k životu, jarné slniečko. Plnými dúškami si vychutnávame krásu Božej prírody. A na záver – raz príde čas, kedy moji synovia budú môcť naplno so všetkým poznaním prežiť najdôležitejšie sviatky roka. Boh cez liturgiu Veľkej noci k nim prehovorí a vtedy budú dospelými a budú môcť toto tajomstvo odovzdať ďalej.

(Ján a Mária s deťmi žijú v Košiciach - Slovo medzi nami www.smn.sk)