26.05.2018 14:35

"Sila dalitských žien"

"Sila dalitských žien"
Pápežská nadácia ACN Slovensko - Pomoc trpiacej Cirkvi (známa ako Kirche in Not) v týchto dňoch spustila celoslovenskú iniciatívu na podporu kresťanov v Indii. Nesie názov „SILA DALITSKÝCH ŽIEN“ a upozorňuje na diskrimináciu indických kresťanov, inšpiruje Slovákov k prehĺbeniu vlastnej viery a k pomoci. Informácie o tejto iniciatíve nájdete na www.pomoctrpiacim.sk a v bezplatnom časopise ACN.

Da­lit­ské kres­ťan­ské ženy v Indii sú tro­j­a­ko dis­kri­mi­no­va­né. Trpia chu­do­bou, po­ni­žo­va­ním a pre­na­sle­do­va­ním. Majú však niečo, čo im po­má­ha vy­rov­ná­vať sa s ich kaž­do­den­ným trá­pe­ním. In­špi­ruj­me sa silou ich viery a po­môž­me im. Pred­stav­te si, že ži­je­te v spo­loč­nos­ti, ktorá vás od­mie­ta. Oko­lo­idú­ci sa vás ští­tia, ak sa pri­dá­te k ne­ja­ké­mu zhro­maž­de­niu, hneď vás z neho vy­há­ňa­jú. Máte ob­me­dze­ný prí­stup k vzde­la­niu, tr­pí­te chu­do­bou, doma aj na ulici zná­ša­te ná­si­lie. Pre Euró­pa­na je to straš­ná pred­sta­va, no pre mi­li­ó­ny žien v Indii je to den­no­den­ná re­a­li­ta. Ob­zvlášť, keď pat­ria k da­li­tom a ku kres­ťan­skej men­ši­ne. Táto tro­j­a­ká dis­kri­mi­ná­cia – ro­do­vá, spo­lo­čen­ská a ná­bo­žen­ská – ich vy­tlá­ča na okraj spo­loč­nos­ti, do biedy a ná­si­lia. Na dru­hej stra­ne tí naj­chu­dob­nej­ší z chu­dob­ných ob­ja­vu­jú kres­ťan­stvo ako ná­bo­žen­stvo, ktoré ich vy­slo­bo­dzu­je zo spo­lo­čen­skej izo­lá­cie a po­má­ha im dôs­toj­ne rásť.

Čo znamená byť dalitom - Termín dalit sa dnes prekladá v kontexte spoločenskej hierarchie ako „nedotknuteľný“ – príslušníci vyšších sociálnych vrstiev sa ich nesmeli dotýkať, pretože dalitov považovali za nečistých. Dalitovia sa v Indii nachádzajú na dne spoločenského rebríčka. V sociálnej hierarchii sú tak nízko, že sú z indického pevne vymedzeného spoločenského poriadku známeho ako kastový systém vyčlenení – doslova „vydedenci“. Od dalitov sa očakáva, že budú vykonávať úlohy považované za podradné či ponižujúce pre príslušníkov kastového systému, ako napríklad odstraňovanie ľudského odpadu či mŕtvych zvierat. Takmer pätinu Indov (240 miliónov ľudí) tvoria dalitovia. Indická ústava sa síce zmieňuje o princípe rovnosti a zakazuje diskrimináciu v zamestnaní aj vo vzdelávaní, ale diskriminácia na základe kasty stále existuje na väčšine územia Indie. Dalitovia trpia každodennou segregáciou a diskrimináciou, ako aj násilím a zneužívaním zo strany príslušníkov kastového systému. Väčšina obetí nútených prác v Indii sú práve dalitovia.

Čo znamená byť ženou - Ženy v Indii sa boria s ťažkým osudom. Obzvlášť v menej rozvinutých regiónoch je postavenie žien v spoločnosti podradné. Už počas tehotenstva rodičia dúfajú, že sa im narodí chlapec, keďže dievčatá pre nich znamenajú „len výdavky“. Dievčatá majú veľmi obmedzený prístup k vzdelaniu v porovnaní s chlapcami, sú často vystavené zneužívaniu a detským sobášom. V rodinách sú to práve ženy, ktoré vykonávajú najťažšie práce. Nemajú absolútne žiadny hlas ani v rozhodnutiach, ktoré sa ich osobne týkajú. Namiesto toho sú úplne vydané na milosť svojim otcom, manželom a synom. India sa takisto potýka s rozšíreným problémom domáceho a sexuálneho násilia voči ženám. Obeťami sexuálneho zneužívania a nútenej prostitúcie sú obzvlášť ženy a dievčatá z kasty dalitov. Podľa indického Národného úradu pre záznamy o trestných činnostiach sú každý deň znásilnené štyri dalitské ženy! Smutným, ale bežným osudom dalitských žien je aj nútená chrámová prostitúcia v rámci tzv. systému dévadásí, kde sú vykorisťované a týrané a nezriedka umierajú neskôr na AIDS.

Čo znamená byť kresťanom - Kres­ťa­nia v se­ver­ných re­gi­ó­noch sú pre­dov­šet­kým prí­sluš­ník­mi chu­dob­nej kasty da­li­tov alebo ne­ma­jet­ných kme­ňov. Spo­me­dzi 29 mi­li­ó­nov kres­ťa­nov v Indii je pri­bliž­ne 60 až 70 % da­li­tov. Pre da­li­tov, „vy­de­den­cov“, ktorí po stá­ro­čia zná­ša­li kaž­do­den­nú dis­kri­mi­ná­ciu a po­ní­že­nie, odkaz kres­ťan­stva pri­ná­ša zá­chra­nu. Po­sols­tvo, že exis­tu­je Boh, ktorý trpel – tak ako oni – a ktorý po­zý­va do svoj­ho spo­lo­čen­stva zvlášť tých naj­chu­dob­nej­ších ako Božie deti, vní­ma­jú da­li­to­via ako ne­uve­ri­teľ­nú úľavu. Ta­ká­to viera ich vedie k pre­me­ne. Da­li­to­via začnú chá­pať svoju ľud­skú dôs­toj­nosť a cítia sa sil­nej­ší, keď sa stanú sú­čas­ťou ko­mu­ni­ty. Už nie sú viac „vy­de­den­ca­mi“; sú člen­mi vše­obec­né­ho cir­kev­né­ho spo­lo­čen­stva. Avšak keď sa dalit roz­hod­ne stať kres­ťa­nom, za­ží­va vo svo­jom už aj tak ťaž­kom ži­vo­te ešte viac utr­pe­nia, pre­to­že ako kres­ťan čelí ďal­šie­mu vy­lu­čo­va­niu zo spo­loč­nos­ti a ob­ťa­žo­va­niu. Ak totiž da­li­to­via ofi­ciál­ne vy­zná­va­jú kres­ťan­skú vieru, strá­ca­jú nárok na aké­koľ­vek štát­ne dávky. In­dic­ká ústa­va síce ga­ran­tu­je ur­či­té pri­vi­lé­giá hin­du­is­tic­kým, bud­his­tic­kým a sikhs­kým da­li­tom, ale rov­na­ké be­ne­fi­ty sa ne­vzťa­hu­jú na tých, ktorí sa ob­rá­tia na kres­ťan­stvo či islam. Ta­kis­to na­priek for­mál­ne sta­no­ve­nej ná­bo­žen­skej slo­bo­de v kra­ji­ne pod vply­vom hin­du­is­tic­ké­ho na­ci­ona­liz­mu vzras­tá ak­ti­vi­ta ex­tré­mis­tic­kých sku­pín, ktoré kres­ťa­nov ohro­zu­jú: na nie­kto­rých mies­tach úto­čia na ich školy, sna­žia sa vy­tvá­rať ne­pria­teľ­skú at­mo­sfé­ru a ozna­ču­jú kres­ťa­nov za ne­pria­te­ľov in­dic­kej spo­loč­nos­ti.Väč­ši­na kres­ťa­nov v se­ver­ných a vý­chod­ných čas­tiach Indie – pre­važ­ne da­li­to­via – žije v ža­lost­ných pod­mien­kach. Ako obete nú­te­nej práce bez vlast­níc­tva akej­koľ­vek pôdy za­rá­ba­jú sotva na to, aby pre­ži­li. Ako­náh­le sa do­sta­nú do dlhov voči svo­jim pre­na­jí­ma­te­ľom a za­mest­ná­va­te­ľom, pre­pad­nú sa do tak­mer úpl­né­ho ot­roc­tva. Ofi­ciál­ne snahy in­dic­ké­ho štátu o pod­po­ru drob­né­ho pod­ni­ka­nia, za­ve­de­nie vdov­ských dô­chod­kov a po­dob­né vý­ho­dy sú ne­dos­ta­toč­né a často na­po­je­né na ko­rupč­né ka­ná­ly. In­dic­kí kres­ťa­nia žijú hl­bo­ko pod hra­ni­cou chu­do­by, ži­vo­ria na okra­ji dedín v cha­tr­čiach z blata alebo slamy, jasne od­de­le­ných od štvr­tí vyš­ších kást. V nie­kto­rých ob­las­tiach majú za­ká­za­né vstu­po­vať do chrá­mov, piť z ve­rej­ných stud­ní a do­kon­ca aj nav­šte­vo­vať školu, pre­to­že kas­to­vý sys­tém je v tomto re­gi­ó­ne stále pevne za­ko­re­ne­ný.