16.09.2017 15:09

Svätí na tento týždeň ...

Svätí na tento týždeň ...
Ponúkame Vám stručný životopis svätcov, na ktorých si tento týždeň spomíname:
  • Január, biskup a mučeníkVýznam mena: narodený v januári alebo vrátnik (lat.)Atribúty: ampulky s krvouPatrón Neapola; zlatníkov; pri sopečnej činnosti

Životopisné údaje o sv. Januárovi máme len zo spisu o jeho umučení, ktorý sa nazýva „Legenda Jána, diakona“. Zostavil ho totiž Ján, diakon v kostole sv. Januára v Olmo, na rozkaz neapolského biskupa Štefana v 10. storočí. Podľa tohto spisu sa Január narodil v Neapole v polovici 3. storočia. Žil nábožným a bezúhonným životom, preto ho povýšili na biskupský stolec v Benevente. Kresťania i pohania ho mali vo veľkej úcte. On sám bol starostlivým a zodpovedným biskupom. Začiatkom 4. storočia cisár Dioklecián rozpútal veľké prenasledovanie kresťanov. Vtedy medzi inými uväznili aj horlivého a nábožného diakona Sosia a iných. Biskup Január so svojimi kňazmi ich chodili navštevovať. To sa nepáčilo miestodržiteľovi KampánieTimoteovi a dal uväzniť aj Januára. Predviedli ho do Noly. Timoteus ho vyzval, aby obetoval pohanským bohom. Január to odmietol. Timoteus ho dal teda zbičovať a zavrieť do väzenia. Kresťanov to veľmi zarmútilo. Poslali za ním diakona Festa a lektora Desideria, aby mu poslúžili, keď bude treba. Timoteus dal chytiť aj ich. O pár dní sa Timoteus rozhodol usporiadať hry na obveselenie pohanov. Pri týchto hrách mali odsúdenci zápasiť s divými zvermi. Keď nadišiel deň hier, Januára, Festa a Desideria predviedli v okovách do amfiteátra. Následne potom vypustili levy a tigrov. Pohania jasali. Zvery sa rútili na mučeníkov. Tesne pred nimi však zastali ako omámené, skrotli a plazili sa k ich nohám. Pohania sa zarazili, mnohí sa tam obrátili a neskoršie sa dali pokrstiť. Timoteus zúril. Rozkázal katom, aby mučeníkov vyviedli a sťali ich. Stalo sa to 19. septembra 305. Istá nábožná kresťanka zachytila krv biskupa Januára do nádoby. Mŕtve telá kresťania s veľkou úctou pochovali neďaleko Puteol. Keď neskôr postavili v Neapole chrám sv. Januára, jeho pozostatky preniesli do tohto chrámu, kde sa nachádzajú dodnes.V súvislosti so sv. Januárom je preslávený zázrak skvapalnenia jeho krvi. Uskutočňuje sa v sobotu pred prvou nedeľou v máji a 19. septembra a počas oktáv týchto dní, niekedy aj 16. septembra, v deň posviacky chrámu. Okrem toho sa opakuje sporadicky pri zvláštnych okolnostiach. Najstaršia zmienka o tomto zázraku pochádza z 31. decembra 1390. Krv sa uchováva v dvoch sklených ampulkách. V spomínaných dňoch skvapalnie ako čerstvá ľudská krv. Vedecké vysvetlenie tohto úkazu nie je možné. Cirkev je v tomto prípade zdržanlivá, nevie sa s istotou, či je to krv sv. Januára, nemáme o tom presné historické dôkazy.

  • Svätí kórejskí mučeníci

Prvý známy kresťan, ktorý vkročil na územie Kórey bol japonský vojak – veliteľ KonishiYukinaga. Bolo to počas japonskej invázie do Kórey koncom 16. storočia. Keď sa vracal späť do vlasti, zobral so sebou kórejské dievča, neskôr známe pod menom Júlia Ota, ktorá bola pokrstená. Stala sa tak jednou z prvých kórejských kresťanov. V roku 1593 navštívil Konishiho v Kórei otec Juraj de Cespedes, jezuita, japonský misionár. Na kórejskom území však mohol pôsobiť len medzi japonskými vysťahovalcami, nie medzi Kórejcami. V roku 1784 bola založená prvá modlitebňa. Zaslúžil sa o to YiSung-Hun, diplomat, ktorý bol pokrstený v Pekingu. O dva roky neskôr sa začal snažiť o akúsi laickú hierarchiu, laických kňazov. Pekinský biskup informoval o týchto veciach Svätú Stolicu. Hoci v roku 1789 Vatikán vyhlásil, že táto snaha nie je v súlade s cirkevným právom, predsa sa dá povedať, že kresťanstvo prišlo do Kórey vďaka laikom a práve v tých rokoch začalo úspešne rásť. Čoskoro prišiel medzi nich prvý kňaz Chu-mun-mo. Žiaľ, boli aj prenasledovania. Hneď v roku 1785 začalo prvé. V roku 1801 usmrtili kňaza. V roku 1802 kórejský kráľ vydal nariadenie, podľa ktorého mali vyhubiť kresťanov a zničiť toto „bláznovstvo“. Veriaci prosili pekinského biskupa a pápeža, aby im poslali kňaza. No vzhľadom na podmienky sa to podarilo až v roku 1836, keď boli na územie Kórey vyslaní biskup a dvaja kňazi z francúzskej misie. Prišli tajne. O dva roky ich však chytili a usmrtili. Druhýkrát sa o čosi neskôr o podobnú vec úspešne pokúsil Andrej Kim Taegon. Do Kórey znova prišiel aj biskup aj kňaz. Odvtedy sa už nestalo, že by v kórejskej cirkvi nebola prítomná cirkevná hierarchia, hoci v roku 1866 sa prenasledovanie ešte pritvrdilo. V roku 1882 však dostali všetci kresťania slobodu.Počas prenasledovania kresťanov v Kórei zomrelo viac ako desaťtisíc kresťanov. 103 z nich bolo blahorečených vo dvoch skupinách – v roku 1925 a 1968. V roku 1984 všetkých 103 mučeníkov vyhlásil pápež Ján Pavol II. za svätých. Bolo to počas jeho návštevy v hlavnom meste Južnej Kórey Soul. Z nich desať je cudzincov, ostatní sú Kórejci – traja biskupi, sedem kňazov, veriaci laici a katechéti. Zomreli v rokoch 1839, 1846 a 1866.