História farnosti

Najstaršie záznamy o farskom kostole v Nižnej (obr. č. 1) sú zachované vo vizitáciách,  ktoré vo farnostiach vykonávali kanonici. Najstaršia vizitácia pochádza z roku 1695, no je nečitateľná. Druhá je z roku 1731 a túto vizitáciu vykonal František Zichy  z Vácu, ktorý bol kanonikom a arcidiakon Nitriansky. Tu spomína rok 1607, ktorý je spojený s výstavbou kostola. V tomto roku bol majiteľom Oravského hradu a celého panstva Uhorský palatín  gróf Juraj Thurzo.(obr. č. 2) Thurzo bol horlivý šíriteľ protestantizmu na Orave a podporoval aj výstavby protestanských modlitební vo svojom panstve. Počas života Juraja Thurzu, ktorý zomrel v roku 1616 sa v Nižnej vystriedali traja protestanskí kazatelia. Bol to Juraj Francisci, Juraj Filip a Martin Panificus. V roku 1615 – 1620 bol kostol čiastočne prestavaný a v roku 1715 zbarokizovaný. V tomto roku mal jeden pozlátený oltár, zasvätený Panne Márii a druhý bočný, ktorý si v tom čase vyžadoval opravu. Kostol mal drevenú emporu (chór), kde bol umiestnený organ so štyrmi registrami. Krstiteľnica bola kamenná a dodnes sa nachádza v kostole. K vybaveniu kostola patrili aj bohoslužobné riady. Bola to monštrancia zo striebra, strieborná prenosná skrinka na sviatosť pre chorých, mosadzné cibórium, strieborný kalich a paténa, ktoré boli pozlátené. K vybaveniu kostola patrilo šesť zvoncov a dve zástavy. František Zichy tu spomína slúženie bohoslužieb v nedeľu. Počas zimných mesiacov boli nedeľné bohoslužby o desiatej a v lete o deviatej.

            V roku 1677 za Tokolyho povstania bol poverený Adam Kubínyi, odobraním kostolov na Orave katolíkom, aby ich dali evanjelikom. Katolícky kňaz, Rozdenský, ktorý tu v tom čase pôsobil ju musel opustiť. Namiesto neho bol do farnosti dosadený kazateľ ev.a.v. Ján Buriš a v Nižnej pôsobil do roku 1686.

Tretia kanonická vizitácia sa konala v roku 1794. Tu sa spomína posvätenie kostola v roku 1716, biskupom Lukášom Natalym a to po náboženských nepokojoch, ktoré sužovali takmer cele Uhorsko. Spomína tu už tri oltáre na vlastných podstavcoch.

            Štvrtá vizitácia bola v roku 1820. Z nej je záznam o poškodení kostola v roku 1815, počas už spomínaných náboženských nepokojoch. V tom roku bola aj zväčšená empora, kde je umiestnený organ s ôsmimi registrami. Vo veži kostola sa v tom čase nachádzalo päť zvonov a šiesty zvon bol umiestnený v malej vežičke. Ten slúžil na zvonenie počas pozdvihovania a dával na vedomie celému svetu, že práve v tej chvíli sa koná ta najdôležitejšia časť – premenenie Pána. V tom čase bol farárom Ján Nepomuk – Drengubiak, 35 ročný teológ z Trnavy.

          

             Po vojne boli kostoly opäť prinavrátené katolíkom a v tom roku bol za farára v Nižnej ustanovený Martin Czabafy. Počas jednotlivých období sa vo farnosti vystriedalo množstvo kňazov.

            Interiér kostola, ktorý poznáme dnes, pochádza z prelomu 18. - 19. storočia. (obr. č. 3) Jedná sa konkrétne o hlavný oltár v klasicistickom slohu, ktorý bol zhotovený neznámym majstrom. Hlavný oltárny obraz znázorňuje Zvestovanie Pannej Márii (obr. č. 4). Na jednej strane je socha sv. Petra a na druhej sv. Pavla. V nadstavci oltáre je sv. Gál (obr. č. 5), vedľa ktorého je umiestnená socha  sv. Ladislava a sv. Štefana Uhorského. Pôvodný oltár bol zničený požiarom, ktorý pohltil takmer celé vybavenie kostola. Pod oltárnym obrazom bol umiestnený obetný stôl a na ňom svätostánok s dvoma kľačiacimi anjelmi po bokoch. Vedľa oltára po oboch stranách na nachádzali ,,ambitové“ dvere, znázorňujúce Pannu Máriu a sv. Jozefa (obr. č. 6), nad ktorými boli umiestnené sochy štyroch evanjelistov. Dvere slúžili počas svadobných a pohrebných bohoslužieb na oferu (obetovanie finančnej čiastky). Vchádzalo sa jednými a vychádzalo druhými, pri ktorých sa nachádzala pokladnička. Dvere boli v polovici 20. storočia odstránené, no tento zvyk chodenia ,,na oferu“ sa uchoval do 90-tych rokov 20. storočia. K vybaveniu hlavného oltára patrila aj klasicistická kazateľnica, ktorá bola odstránená spolu s ambitovými dverami. Kazateľnica v klasicistickom slohu (obr. č. 7) bola umiestnená vedľa starej sakristie. Celá svätyňa bola ohraničená po celej dĺžke ,,šránkami“ (kovové zábradlie), ku ktorým si ľudia počas svätého prijímania kľakali (obr. č. 8) a prijímali Telo Pánovo. K vybaveniu kostola patrí aj organ od firmy Rieger z roku 1910 a dva bočné oltáre. Pravý bočný oltár (obr. č. 9) znázorňuje Ružencovú Pannu Máriu a je z roku 1913. Jeho autorom je juho-tyrolská firma Prinoth. Ľavý bočný oltár (obr. č. 10) vyobrazuje Ukrižovanie Pána Ježiša. Je ľudovou rezbárskou prácou z roku 1890 od Štupendeka zo Zuberca. Pôvodnými bočnými oltármi boli dva voľne zavesené obrazy z 18. storočia (obr. č. 11), ktoré sú dnes umiestnené na chóre.

V roku 1924 bol kostol vymaľovaný Júliusom Adamom z Rožňavy. Po maľbe bola zhotovená nová podlaha, ktorá prekryla podľa výpovede najstarších obyvateľov vchod do hrobiek, ktoré sa nachádzali v priestoroch pod loďou kostola. Boli vymenené aj lavice v celom kostole. V nedeľu chodievali na bohoslužby do Nižnej aj veriaci z Podbiela a Zemianskej Dediny. Bohoslužby sa konali o 10. hod. a každá obec mala ,,vyrendelované“ (vyhradené - určené) svoje miesto na sedenie v laviciach. Na pravej strane sedeli Zemania a za nimi obyvatelia z Podbiela. Na ľavej strane obyvatelia Nižnej. Mladšie ženy stáli medzi lavicami, dievčatá pred lavicami a školské deti pred nimi. Mládenci zaujali miesta na chóre.

Fotky, ktoré sú spomínané v texte si môžete pozrieť TU.